Obec Ždiar

Legenda o obci hovorí, že v lesoch v širokej Doline potoka Biela pod Belianskymi Tatrami pálili ľudia z okolitých dedín drevené uhlie. Jeden z uhliarov si postavil malú chalúpku a jediné okno na drevenici bolo obrátené na tú stranu, z ktorej do izby v noci svietilo svetlo „Zorničky“. Ľuďom, ktorým učarovalo tatranské prostredie si postavilidreveničky vedľa uhliara a svoju osadu pomenovali „Zor“ – Ždiar.

Prvá písomná zmienka o obci Ždiar je z roku 1590. Vznik obce sa predpokladá na začiatok druhej polovice 16. storočia. Zakladateľom bol František Lužinský, kastelán zemepánov Horvátovcov, ktorí boli najväčšími feudálmi na severnom Spiši.

V listinách z roku 1628 a 1629, v súvislosti s panstvom Pavla Rákociho, už Ždiar nazývali obcou - possessiones. Obyvatelia sa zaoberali drevorubačstvom, uhliarstvom a pastierstvom.

So zakladaním lazových osád je spojené nové rozdelenie pozemkov, kde chotár bol rozdelený na rovnaké diely na tzv. zárubky podľa počtu osadníkov a osadník si mohol postaviť dom iba na svojom laze. Podľa ústnej tradície sa prví osadníci usadili v Bachledovej doline a nové osady vznikli na Antošovskom vrchu, v Pavlovskej doline, Blaščackej doline, Bartušovskej doline a na Slodičovskom vrchu.

Obec Ždiar patrí medzi klenoty Slovenska, je rázovitou podtatranskou obcou so svojimi typickými tradíciami, zvyklosťami, folklórom a kultúrou s vyše 1300 obyvateľmi. Je špecifická ľudovou architektúrou, goralským osídlením a typickou goralskou monoštruktúrou. Jej celé priľahlé územie je začlenené do chráneného územia TANAP-u, prírodnej rezervácie Goliasová, prírodnej rezervácie Belianske Tatry, UNESCA a PRĽA. V celej oblasti je výskyt ohrozených druhov flóry a fauny. Kataster je súčasťou národnej ekologickej siete NECONET.

Kultúrno-historické zaujímavosti a prírodné krásy sú prednosťami tejto podtatranskej oblasti. Je vyhľadávanou lokalitou pre turistiku a oddych našimi aj zahraničnými návštevníkmi vďaka prírodnej scenérii a pohostinnosti Ždiarčanov.

Rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie bol sprístupnený v roku 1831. Je to typ jednoloďového vidieckeho kostola s polygonálnym zakončením presbytéria, pristavanou sakristiou a vežou vstavanou do štítového priečelia. Na neslohovom hlavnom oltári je obraz Navštevy Panny Márie od Štefana Hegedüsa z roku 1894. Po bokoch svätyne je umiestnená drevorezba Krížovej cesty od Martina Barnáša.

Prírodné klimatické kúpele - oáza zdravia a oddychu

Vďaka polohe, prírodnému prostrediu a jedinečnej prírodnej scenérii je obec Ždiar vyhľadávanou lokalitou pre turistiku a oddych našimi aj zahraničnými návštevníkmi. Vysokohorský charakter klímy, vďaka jedinečnej prírode Belianskych Tatier a Spišskej Magury, ponúka prírodné klimatické kúpele na oddych a športovanie na turistických chodníkoch, v zimnom období v kvalitných lyžiarskych strediskách.

Monkova dolina - Široké sedlo - Kopské sedlo

Do Monkovej doliny vedie zelený značkovaný chodník a nachádza sa pod Širokým sedlom (1 826 m.n.m), medzi Hlúpym (2 061 m.n.m.) a Ždiarskou vidlou (2 142 m.n.m.) a jeho dĺžka je 3 km.

Spišská Magura

Spišská Magura je rozložité flyšové pohorie Vonkajších Západných Karpát. Výška jej vyše 30 km dlhého hrebeňa sa pohybuje okolo 1000 m.n.m. a najvyšší vrch Repisko dosahuje výšku 1259 m.n.m. Nenáročná hrebeňová trasa s málo členitým profilom od Strednice po Malú Poľanu v dĺžke cca 7 km ponúka návštevníkom Ždiaru príjemnú prechádzku prírodou v lete alebo v zime. Aj milovníci bežeckého lyžovania si prídu na svoje, je to obľúbená trasa peších turistov aj bežkárov, ktorým sa naskytnú prekrásne pohľady na vrchy Havran a Ždiarska vidla v Belianskych Tatrách.

 

 


Diskusia Facebook, Twitter, Google alebo Disqus

Sledujte nás na facebooku