Kežmarok

Kežmarok je historickým centrom tradičného regiónu Spiš. V meste sa nachádza drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý je od 7. júla 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Kežmarok leží v zrážkovom tieni Vysokých Tatier a Levočských vrchov. Podnebie je mierne so studenými zimami. Podložie tvoria prevažne spraše, štvrtohorné usadeniny nív riek Poprad a Ľubica, pieskovce. Prevažujúce pôdne typy sú stredne ťažké hlinité hnedozeme, nivné pôdy a lužné pôdy. Sú tu náleziská pieskovca pod Jeruzalemským vrchom a tehliarskej hliny v oblasti potoka Biela voda.

V okolí sú mnohé smrekové lesy (pôvodne bukové) s prevažujúcim porastom: smrek, borovica, smrekovec, borovica čierna, javor, jarabina, vŕba, krovie. Nachádzajú sa tu tieto vzácne a chránené druhy rastlín: Snežienka jarná, Šafran spišský, poniklec, veternica hájna a živočíšstvo: sýkorka a drozd, zajac, srnčia zver, diviačia zver, veverica, líška.


Kežmarký hrad

Kežmarský hrad je jediným úplne zachovaným hradom na Spiši. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1463.Staviteľmi a prvými majiteľmi hradu boli bratia Imrich a Štefan Zápoľský. V roku 1528 ich vystriedala rodina Lasky, v roku 1571 Ján Rueber a v rokoch 1579 – 1684 ho vlastnili štyri generácie rodiny Thököly. Posledným majiteľom hradu bol Ferdinand Rueber a v roku 1702 ho odkúpilo mesto Kežmarok.

V 2.pol. 19. stor. sa objavili prvé snahy o opravu hradu a zriadenie múzea v ňom, no k uskutočneniu tejto myšlienky došlo až v 1. pol. 20. stor. Prvé expozície tu boli otvorené v roku 1931. V súčasnosti sú v ňom sprístupnené historické expozície, dokumentujúce vývoj Kežmarku a okolia. Samostatné expozičné celky predstavujú praveké a stredoveké osídlenie Kežmarku, vývoj mesta v 13. až 19. storočí, Kežmarský strelecký spolok, Spolok spišských lekárov a lekárnikov, MUDr. Vojtecha Alexandra – zakladateľa röntgenológie v Uhorsku, dejiny Kežmarku v 19. a 20. storočí, historické portréty zo zbierok múzea, vzťah Kežmarčanov k  Vysokým Tatrám, Rodina Thököly, Židovská komunita v Kežmarku... Prehliadka areálu hradu je spojená s návštevou hradnej kaplnky a vyhliadkovej veže.


Drevený artikulárny kostol Najsvätejšej Trojice

Bol postavený na predmestí, za mestskými hradbami. Nie je známe, ako vyzeral prvý artikulárny kostol. Z pôvodného kostola sa zachovali len neskororenesančná krstiteľnica z roku 1690 a kamenné epitafy z roku 1688. Má pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža. Bol pôvodne bez murovaných základov. Základy boli z dreva, ale pri poslednej oprave sa nahradili tehlami. Trámy sú z červeného smreku. Pri stavbe nepoužili žiaden kovový materiál, teda nepoužili žiadne kovové klince, výlučne iba drevené klince. Jedinou kamennou časťou kostola je sakristia. Okolo kostola bol postavený aj múr, ale kvôli zlému stavu bol zbúraný. Posledná oprava sa uskutočnila v rokoch 1991–1996.

Artikulárny kostol v Kežmarku má podobu rovnoramenného gréckeho kríža, ramená sú zaklenuté širokou valenou klenbou, spočívajúcou na štyroch točených nosných pilieroch a na obvodových múroch. Stavbu spevňujú štyri malé prístavby v rohoch a tiež aj šesť drevených chórov. Na prízemie a chóry sa vmestí celkom 1541 sediacich osôb. Stavba stála pôvodne na základoch z trámov z tisového dreva. Je zrubová z červeného smreku a neboli na nej použité kovové spojovacie materiály, vylučne drevené klince, kliny a skoby. Stavba má rozmery: dĺžka 34,68 m, šírka 30,31 m a výška 20,60 m. Pri poslednej oprave boli drevené základy nahradené betónovými tehlami. Osvetlenie kostola je zabezpečené 15 okrúhlimi vytrážovými oknami, 6 šesťdielnymi oknami s vytrážami a 1 štvorcovým oknom. Pôvodné vitráže mali tver šesť a osem uhoľníkov a na ich tabuliach boli leptané nábožné motívy a donačné nápisy z 18. storočia, pri čom najstaršie boli z roku 1717. Žial pri generálnej oprave v rokoch 1991 - 1996 došlo k ich strate.

Kostol má pútavý barokový interiér, ktorý je jedným z najkrajších spomedzi posledných piatich kostolov podobného druhu. Obraz Svätej trojice nad oltárom a stropná maľba začali vznikať roku 1717. Stropná maľba predstavuje modré nebo s oblakmi, dvanástimi apoštolmi a štyrmi evangelistami. Tvorila sa desťročia a je pripisovaná neznámemu levočskému maliarovi Mayerovi, avšak v popise kostola lektorom evanjelickej školy Jurajom Bohušom v rokoch 1717 - 1722, je tento preškrtnutý a nahradeny Kramerom, pravdepodobne Gotliebom Kramerom z Levoče, pričom v diele pokračoval jeho syn Ján (Jonáš) Gotlieb Kramer o čom sú doklady. Pôvodne bola dlažba kostola z udupanej hliny, neskôr bola prekrytá drevenou podlahou, do ktorej boli umiestňované kamenné náhrobné epitafy z 17. až 19. storočia. Pri poslednej oprave bola podlaha pod lavicami vydláždená kamennými kockami. Pri tejto oprave sa v odstránenej zemine našlo asi sto kovových mincí datovaných od 15. po 20. storčie z rôznych krajín.


Nový evanjelický kostol

Nový evanjelický kostol v Kežmarku bol postavený v rokoch 1879 – 1892 v eklektickom slohu a patrí medzi národné kultúrne pamiatky SR.

Kostol bol postavený domácim staviteľom Viktorom Lazarym podľa projektu známeho viedenského architekta Theofila von Hansena. V rokoch 1907 – 1909 pristavali na severnej strane mauzóleum Imricha Thökölyho. Kostol opravili po r. 1960.


Rímsko - katolícky kostol sv. Kríža

Celý areál bol v minulosti obkolesený ochranným múrom, z ktorého sa dodnes zachovala iba časť – vchod pri zvonici zdobí sekundárne umiestnený renesančný portál s erbom mesta. Kostol sv. Kríža má svoje začiatky v slovanskej osade, o čom svedčí aj stáročia používaný názov Windischgrund /slovanské územie/. Najstaršie kamenné časti kostola sú z pol. 13. stor. Dnešná podoba stavby pochádza z veľkolepej gotickej prestavby v r. 1444-1498. Prestavbe pomáhalo mesto i hradný pán Zápoľský – obaja „mecéni“ zväčnili svoje erby v malom vchode do kostola. O prestavbách hovorí aj trojaká klenba – sieťová, hviezdicová a krížová, ba i sanktárium, ktoré je vyššie položené ako loď. Prevažne gotický je aj interiér kostola – bočné oltáre, krstiteľnica, stallum. Z r. 1518 pochádza renesančná lavica pod veľkým chórom, kde sedela mestská rada s richtárom. Medzi najvzácnejšie časti patrí ukrižovaný Kristus z hlavného oltára, o ktorom sa predpokladá, že bol vyrezaný v dielni majstra Víta Stwosza. V časoch reformácie, keď celé mesto s prevažne nemeckým obyvateľstvom prestúpilo na protestantskú vieru, patril kostol v r. 1531-1673 a prechodne aj v r. 1678-1687 a 1705-1709 evanjelikom.

V blízkosti kostola je renesančná zvonica z r. 1591, považovaná za najkrajšiu spišskú kampanilu. Podobné zvonice sú v Strážkach, Spišskej Belej, Vrbove, Spišskej Sobote, Poprade atď. Má pôdorys štvorca. Zdobí ju cimburie s erbmi cisárskeho habsburského rodu, Uhorska a mesta Kežmarku. Najstarší zvon je datovaný rokom 1525 a pred postavením zvonice bol pravdepodobne vo veži kostola sv. Kríža. Zvonica je spojená s budovou bývalej rím. kat. ľudovej školy, prestavanej v 18. stor. z kaplnky sv. Trojice z r. 1468. Túto školu navštevoval Jozef Maximilián Petzval (1807-1891), fyzik, vedec, zakladateľ modernej fotografie. Oproti malému vchodu do kostola sv. Kríža stojí kamenná budova niekdajšej mestskej školy z r. 1536.


Diskusia Facebook, Twitter, Google alebo Disqus

Sledujte nás na facebooku