Národný park Nízke Tatry
Najrozľahlejším a druhým najvyšším pohorím na Slovensku sú Nízke Tatry (NAPANT), ktoré tvoria Národný park Nízke Tatry. Ich najvyšším končiarom je Ďumbier, 2043m n.m. Popri Vysokých Tatrách sú najvýznamnejšie turistické a lyžiarské centrum Slovenska. Orfologicky sa delia na dva podcelky : Ďumbierske a Kráľovohoľské Tatry. Nachádzaju sa tekmer v ideálnom strede Slovenska. Na severe ich ohraničuje Liptovská kotlina, Kozie chrbty a Hornádska kotlina, na východe Slovenský raj, na juhu Horehronske podolie, na západe Veľká Fatra a Starohorské vrchy. Tvoria ich kryštalické horniny a druhohorné usadeniny. Hlavný hrebeň sa delí na dve časti. Západná časť sa začína nad Hiadeľským sedlom výrazným masívom Prašivej a končí sa v sedle Čertovica 1238m. Vyznačuje sa hôľnato-skalnatým povrchom. Najmohutnejšie pôsobí centrálna časť medzi Chabencom (1955m n.m.) a Ďumbierom (2043 m n.m) - najvyšším vrchom pohoria.
Nízke Tatry sú najfrekventovanejšie turistické a lyžiarské stredisko sa rozprestiera v Demänovskej doline od Derešov po Chopok až po Ďumbier. Ďalšie významné stredisko turistiky tvorí Čertovica s Bocianskou dolinou. Najväčšou atraktivitou Nízkych Tatir sú početné krasové javy. Najznámejší je Demänovský kras. Demänovská ľadová jaskyňa je dlhodobou držiteľkou slovenského rekordu v počte návštevníkov za rok. Priemerne ju navštívi 180 000 - 210 000 osôb ročne. Rekord je 277 313 v roku 1962.
V pohorí sú početné štátne prírodne rezervácie: Ďumbier, Ohnište, Pod Latiborskou hoľou, Bacúšska jelšina, Turková, Salatín, Jelšie, Príboj, Ivachnovský luh, Meandre Hrona a Horné lazy. Chránené prírodné výtvory: Bystrianska jaskyňa, Demänovské jaskyne, Stanišovská jaskyňa, Važecká jaskyňa, Balvan pri Maši, Brankovský vodopád, Žiar a Triasový ríf pri Liptovskej Osade, Mofetový prameň pri Sliačoch a Breznianska Skalka. Známe je Skalné okno v skale pod vrcholom Ohnišťa. Je to najväčšie skalné okno v SR. Výstup na Ohnište spojený s výhľadom z Okna a s prehliadkou ústia Veľkej ľadovej priepasti -125m pod vrcholom masívu je celodennou fyzicky náročnou túrou. Najkrajší výstup je z Bockej doliny.
Vyhlásenie Nízkych Tatier za národný parkna ploche 81.095 ha s ochranným pásmom 129.215 ha sa uskutočnilo v máji 1979 na Táľoch, kde zakopali symbolický hraničný stĺp. Správa NAPANT-u sídli v Banskej Bystrici.
Územie NAPANTu poskytuje nedozierne možnosti turistického využitia na takmer tisícke kilometrov značkovaných turistických chodníkoch, sčasti využívaných aj v zime ako bežkárske trate. Po hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, v dĺžke 9 km, vedie turistická značkovaná trasa Hrdinov SNP. Najúchvatnejšími výhľadovými bodmi hrebeňa sú jeho tri výrazné vrcholy Prašivá, Ďumbier a Kráľová hoľa. Milovníci zjazdového lyžovania si prídu na svoje na upravených tratiach v strediskách Jasná, Čertovica, Liptovský Ján. Pre odvážnejších sú vyhradené priestory pre skialpinizmus. V lete si prídu na svoje aj vyznaváči cykloturistiky na odporúčaných cyklotrasách v hlbokých dolinách aj v podhorskom pásme, alebo pri poznávaní historických zaujímavosti a tradičnej ľudovej architektúry. Ďalšie informácie a mapy získate v informačných strediskách. Pri pobyte vo vysokohorskom teréne doporučujeme využívať služby horských vodcov, ktorí Vás prevedú najzaujímavejšími časťami Nízkych Tatier.
