Spišský hrad
Spišský hrad je hradná zrúcanina zaberajúca vrchol travertínovej kopy Spišský hradný vrch, tvoriaca dominantu širokého okolia na hlavnom cestnom ťahu spájajúcom východoslovenské regióny Spiš a Šariš. Je nielen dokladom vývoja architektúry od 12. do 18. storočia u nás, ale svojou rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre (presne 41 426 m²) je jeden z najväčších hradných komplexov na Slovensku.
Napriek tomu, že sa vypína nad mestom Spišské Podhradie, katastrálne patrí územiu obce Žehra (jej miestnej časti Hodkovce) v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou a od roku 1993 je ako súčasť pamiatkového súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia zapísaný v Zozname Svetového dedičstva UNESCO. Od roku 1990 je hradné bralo spolu s hradným komplexom chránené ako chránený prírodný výtvor, od roku 1996 ako národná prírodná pamiatka Spišský hradný vrch. Od roku 2004 je súčasťou chráneného územia európskeho významu v rámci európskej siete chránených území Natura 2000 SKUEV0105 Spišskopodhradské travertíny.
Travertínová kopa s nadmorskou výškou 634 m sa vypína dvesto metrov nad okolím. Takmer kolmými stenami, vysokými 20 – 40 metrov, vytvára aj bez kamenných múrov neprístupné a nedobytné miesto. Prirodzená strategická poloha hradného brala, ale aj priľahlých svahov predurčovali toto miesto na osídlenie a je preto úplne prirodzené, že bolo kontinuálne obývané takmer bez prerušenia od 5. tisícročia pred Kr. až po spustnutie hradu v 18. storočí.
Hrad dnes
Hrad je dnes v stave rekonštruovaných a zakonzervovaných zrúcanín. Úmyslom konzervátorov bolo hradný areál sprístupniť verejnosti. Na základe dlhoročného archeologického a architektonického výskumu a jeho výsledkov sa postupne stavebne a expozične sprístupnili jednotlivé priestory Spišského hradu.
Hradný areál zaberá temeno Spišského hradného vrchu v smere východ-západ, so zvažujúcim sa terénom smerom na západ.
Horný hrad, zaberajúci temeno hradného vrchu, tvorí stavebne najzachovalejšiu časť hradu. Dominuje mu murivo románskeho paláca a obrannej veže, ako aj murivá ďalších obytných stavieb.
Stredný hrad s hlavnou bránou, dnes poskytuje predovšetkým služby pre návštevníkov. V jeho priestoroch sa uskutočňujú prezentácie dobového života, ukážky práce hrnčiarov a pod.
Najrozsiahlejšiu časť hradného areálu zaberá dolné nádvorie upravené ako otvorený priestor so zakonzervovanými základmi budov a hradného opevnenia. K zaujímavým častiam patria základy polkruhového barbakanu – predsunutej vstupnej brány na stredné nádvorie, pochádzajúce z druhej polovice 14. storočia. Niekedy plnil dôležitú funkciu pri obrane hradu, no po dobudovaní dolného nádvoria svoj význam stratil a zanikol. Z čias Jiskrovho panstva na hrade pochádzajú základy samostatnej kruhovej stavby, tzv. Jiskrovej pevnôstky, postavenej po roku 1442, slúžiacej pôvodne ako veliteľský príbytok. Pevnôstku chránil kruhový kamenný múr a obvodová priekopa, cez ktorú viedol drevený most.
Hradná kaplnka
V závere arkádovej chodby sa vpravo vstupuje do gotickej kaplnky svätej Alžbety Uhorskej, pochádzajúcej z tridsiatych rokov 15. storočia.
Kaplnka bola postavená v dvoch fázach. Jej vznik pravdepodobne súvisel so stavebnými úpravami Spišského hradu v rokoch 1430 – 1437. Zastropená bola najskôr plochým, pravdepodobne kazetovým stropom. Zaklenutie v podobe kamenných rebier, znamenajúce súčasne zavŕšenie stavebných prác na kaplnke, bolo realizované neskôr, pravdepodobne v druhej polovici 15. storočia za panstva nových majiteľov hradu – Imricha a Štefana Zápoľskovcov; predpokladá sa, že išlo o sieťovú klenbu.
Pôvodný jednopodlažný priestor hradnej kaplnky s emporou, slúžiaci na súkromnú zbožnosť hradného panstva, so vstupom na západnej strane, v 17. storočí zmenil svoju funkciu na pohrebnú kaplnku. Do podlahy bola vyhĺbená krypta, ktorú prekrývala dodnes zachovaná pieskovcová platňa. Na južnej strane mala kaplnka pristavaný priestor sakristie z 1. polovice 17. storočia. Pravdepodobne pri tejto úprave bol exteriér kaplnky vyzdobený sgrafitovou výzdobou.
V roku 1638 sa uskutočnil inventúrny súpis vybavenia hradných interiérov, podľa ktorého sa v kaplnke nachádzalo päť oltárov, šesť tabuľových obrazov, dvanásť drevorezieb a štrnásť obrazov na plátne.
V rámci obnovy pamiatky bola kaplnka zastropená a čiastočne bol rekonštruovaný systém klenbových prípor. V jej interiéri sú inštalované exponáty sakrálnej povahy pričom kaplnka slúži i svojmu pôvodnému, duchovnému účelu.
Turistika
Spišský hrad tvorí neoddeliteľnú a trvalú súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska. Svojím významom ďaleko presiahol hranice regiónu i celej krajiny. Stal sa vyhľadávaným turistickým objektom, o čom svedčí každoročne sa zvyšujúci počet jeho návštevníkov. Atraktivitu hradu znásobuje blízkosť ďalších významných pamiatok (kostol Ducha Svätého v neďalekej Žehre, súbor historických pamiatok v Levoči a Spišskej Novej Vsi, katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule, viacero kaštieľov v okolitých obciach a i.). K hradu je jednoduchý príjazd priamo z hlavného cestného ťahu Poprad – Prešov.
