Levoča

Levoča je mesto na severovýchodnom Slovensku, ležiace v Prešovskom kraji. Od roku 2009 je zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Dejiny

Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovanských osád, ktoré pravdepodobne spustošili Tatári v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvýkrát vyskytuje pomenovanie Levoče ako „Leucha“, je listina Belu IV. z roku 1249. V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1317 sa už spomína výslovne ako kráľovské mesto.

Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom Róbertom v roku 1321. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku 1419 boli Levočania oslobodení od platenia tridsiatkov v celom Uhorsku. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania.

Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo Majstra Pavla z Levoče v Chráme sv. Jakuba. Sľubný vývoj mesta prerušil v 16. storočí rozsiahly požiar a v 17. storočí protihabsburgovské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala centrom Spiša a v 19. storočí sa stáva strediskom slovenského národného hnutia.

Bolo tu založené známe Levočské lýceum, na ktoré prišli v r. 1844, po zosadení Ľudovíta Štúra z katedry, jeho žiaci z Bratislavy na čele s Jankom Franciscim. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť Jána Bottu, Janka Kráľa, Ľudovíta Kubániho, Pavla Dobšinského, dr. Vavra Šrobára, Alberta Škarvana a iné.

Bazilika svätého Jakuba

Bazilika svätého Jakuba je gotická sakrálna stavba v okresnom meste Levoča v Prešovskom kraji. Spolu s neďaleko stojacou renesančnou mestskou radnicou tvorí dominantu Námestia Majstra Pavla. Je farským kostolom levočskej rímskokatolíckej farnosti. Zasvätený je apoštolovi sv. Jakubovi staršiemu.

Je najväčšou sakrálnou stavbou na Spiši a druhou najväčšou na Slovensku (po košickom Dóme svätej Alžbety). Svojím cenným interiérovým vybavením (kolekcia gotických krídlových oltárov, vzácny mobiliár, viacero jedinečných umeleckých diel) sa radí medzi najcennejšie historické pamiatky u nás. Dôkazom toho je nielen mimoriadna návštevnosť chrámu ale tiež skutočnosť, že aj vďaka nemu bola Levoča v roku 2009 zapísaná do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO ako súčasť súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.

Oltáre

Chrám svätého Jakuba v Levoči oplýva bohatstvom najmä svojich vzácnych oltárov. Okrem najznámejšieho a najslávnejšieho hlavného oltára stoja tu ďalšie nemenej vzácne bočné oltáre, reprezentujúce svojím umeleckých prevedením gotický, renesančný a barokový sloh. V najväčšom počte sú zastúpené oltáre z obdobia renesancie. Najstaršie z oltárov vznikali v miestnej rezbárskej dielni pracujúcej v meste ešte pred príchodom Majstra Pavla.

Podľa historických záznamov je evidentné, že v levočskom farskom chráme sa nezachoval pôvodný počet oltárov, aký tu existoval v stredoveku. Niektoré z pôvodných – napr. oltáre svätej Barbory, svätého Vavrinca, svätého Kríža a iné – podľahli ničeniu počas protireformačných bojov či boli v neskoršom období nahradené novšími. Napriek tomu patrí skladba chrámových oltárov po historickej i umeleckej stránke k špičkovým kolekciám a právom sa radí medzi najvzácnejšie pamiatky svojho druhu v Európe.

Pri prehliadke pravej (južnej) lode kostola v smere od vchodu v podveží je prvým oltárom oltár svätej Alžbety umiestnený v kaplnke zvanej Krstná. Ďalšie oltáre v tejto lodi sa nachádzajú až v jej závere v poradí – oltár Vianočnej predely, oltár dvoch Márií (na bočnej stene lode), oltár Vir Dolorum, oltár štyroch svätých Jánov (pri čelnej stene), oltár svätej Anny, oltár svätej Kataríny Alexandrijskej a oltár svätého Michala archanjela (pri predných podperných pilieroch).

Historická radnica

K architektonicky najtypickejším stavbám levočského námestia patrí, okrem chrámu sv. Jakuba, budova radnice. Mestská rada tu rozhodovala nielen o osudoch mesta jeho obyvateľov, ale i o osudoch celého okolia. Výstavné priestory sa počas storočí stali svedkami mnohých dôležitých rozhodnutí a stretnutí. Budova vznikla pravdepodobne okolo polovice 15. Storočia a prešla mnohými stavebnými úpravami až do dnešnej podoby, ktorá je výsledkom prestavby v rokoch 1893 – 95. Expozícia v radnici je venovaná dejinám mesta Levoča – jeho počiatkom, rozvoju, dobe rozkvetu i súčasnosti. Diela historického a umelecko – historického charakteru sú kombinované s ukážkami bohatej cechovej produkcie. V roku 2001 bola otvorená dlhodobá expozícia etnografického charakteru pod názvom „Krása z nití utkaná“ predstavuje oblasť ľudového textilu a modrotlače na Spiši. Stále expozičné priestory dopĺňa výstavná sieň pre tématické a príležitostné výstavy. V roku 2000 boli výstavné priestory obohatené o „Malú výstavnú sieň“, kde sú verejnosti predstavované výstavy študijného a komorného rázu, s netradičným prístupom k vystaveným dielam. Historická radnica patrí k najnavštevovanejším expozíciám v Levoči. Je zaujímavá nielen z hľadiska historického architektonického, či ako muzeálny expozícia. Je priestorom, kde sa verejnosť stretáva so zaujímavými ľuďmi nielen na vernisážach výstav ale aj na koncertoch či odborných prednáškach z úspešného cyklu „Pohľady do minulosti“.

Evanjelický kostol

V južnej časti námestia stojí budova v tvare gréckeho kríža s obrovskou kopulou. Evanjelický kostol má klasicistický štýl a postavili ho podľa architekta Antona Povolného v rokoch 1825-1837. Vo vnútri sa nachádzajú tri empory, na ktorých je organ, archív a hodnotná knižnica. V kostole sa zachoval vzácny barokový drevený kríž a ďalší, kovaný kríž. Známy levočský maliar Jozef Czauczik namaľoval veľký oltárny obraz, predstavujúci Krista kráčajúceho po mori.


Diskusia Facebook, Twitter, Google alebo Disqus

Sledujte nás na facebooku