Spiš

Spiš je jeden zo slovenských regiónov a turistických regiónov. V širšom slova zmysle je jeho územie totožné s územím Spišskej župy, v užšom (napr. ako región cestovného ruchu) je to územie okresov Kežmarok, Spišská Nová Ves, Gelnica Levoča a Poprad. Mestom s najväčším počtom obyvateľov v regióne Spiš je Poprad.

Región Spiša sa konvenčne delí na tri časti:

  • Dolný Spiš (súčasné okresy Spišská Nová Ves a Gelnica)
  • Stredný Spiš (okresy Levoča, Poprad a väčšina okresu Kežmarok)
  • Horný Spiš (okres Stará Ľubovňa a severozápadná časť okresu Kežmarok - Zamagurie)

Územie Spiša ponúka množstvo turisticky atraktívnych lokalít ako Tatranský národný park, Pieninský národný park, Národný park Slovenský raj, Národný park Nízke Tatry. Zaujímavé sú aj Spišský hrad (svojou rozlohou najväčší v strednej Európe), Kežmarský hrad a hrad Stará Ľubovňa.

Dejiny

V roku 1918 (potvrdené dohodou vo Versailles roku 1918 a Trianone roku 1920) sa Spiš stal súčasťou novovytvoreného Česko-Slovenska. Ako je uvedené nižšie, časť územia o rozlohe 195 km² anektovalo Poľsko. Spišská stolica existovala do roku 1923, kedy sa stala súčasťou novovytvorenej Podtatranskej župy so sídlom v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1928-1939 a 1945-1948 bolo územie bývalej Spišskej župy súčasťou Slovenskej krajiny v rámci ČSR.

Počas 2. svetovej vojny sa 1. januára 1940 Spiš stal súčasťou Tatranskej župy v rámci samostatnej Slovenskej republiky (14. marec 1939-1945).

Na konci 2. svetovej vojny väčšina spišských Nemcov bola násilne vysťahovaná alebo utiekla pred postupujúcou Červenou armádou z východu.

Po 2. svetovej vojne sa Spiš opäť stal súčasťou Česko-Slovenska. V roku 1948 bol rozdelený medzi „Košický kraj“ a „Prešovský kraj“, od roku 1960 bol celý súčasťou „Východoslovenského kraja“. V roku 1990 boli kraje na Slovensku zrušené. V roku 1993 vzniklo samostatné Slovensko, ktorého súčasťou je aj Spiš. Ten bol v júli 1996 opäť rozdelený medzi novovytvorený Košický kraj a Prešovský kraj napriek úsiliu niektorých politikov a petícií občanov niektorých miest (cez 60 000 občanov) požadujúcich samostatný Spišský kraj.

Národnosti

Na severe Spiša, hlavne v bývalom okrese Spišská Stará Ves, ale aj na Orave a poľskom Spiši a Orave, žije malá menšina, nazývajúca sa Gorali. Rozprávajú jazykom blízkym tak slovenčine, ako aj poľštine a obsahujúcim aj mnoho karpatizmov. Táto jazyková menšina vznikla v dôsledku troch migračných vĺn: zo Sączského regiónu a Nižného Podhalia (13. až 17. storočie) ako aj Skalného Podhalia (18. storočie). Poľština/goralčina koncom 18. storočia bolo v kostoloch a školách postupne nahradzovaná slovenčinou. Tým, že ich poľská vláda v roku 1918 považovala za Poliakov a tak aj vznikli požiadavky Poľska na tento región. Oni sami seba považovali za Slovákov už aspoň od 18. storočia, skutkom vyššie opísanej slovakizácie[1][2]

V súčasnosti žijú na Spiši prevažne Slováci. Po Nemcoch, vyhnaných v r. 1945, zostalo len torzo. Etnicky nemecká je jedine obec Chmeľnica pri Starej Ľubovni. V mnohých oblastiach ich nahradili Rómovia, ktorí tvoria na Spiši 10-15% obyvateľstva, v niektorých dedinách už tvoria väčšinu (napr. Lomnička, Jurské). Na severe Spiša, v 35 obciach žijú Gorali a v 15 - Rusíni, ktorí sa však silno asimilujú.


Diskusia Facebook, Twitter, Google alebo Disqus

Sledujte nás na facebooku