Bešeňová

Bešeňová je malá obec, ktorá sa nachádza v centre turisticky atraktívneho regiónu Liptov, 10 km od mesta Ružomberok a 20 km od mesta Liptovský Mikuláš. V dĺžke jedného kilometra sa tiahne pozdĺž najdlhšej slovenskej rieky Váh. Bešeňová je známa najmä vďaka geotermálnym prameňom, ktoré dosahujú teplotu takmer 70°C. Nachádza sa tu Gino Paradise Bešeňová s celoročnou prevádzkou.


Kronika

Kronika obce je vždy cenným prameňom informácií o živote v obci v predchádzajúcich rokoch. Je akýmsi obzretím sa za minulosťou a mnohokrát dáva aj možnosti ďalšieho smerovania obce. Obce, v ktorých boli dobrí kronikári už v období prvej Československej republiky, majú k dispozícii jedinečný materiál pre štúdium svojich dejín. Táto skutočnosť môže byť ešte znásobená aj existenciou kroník, či zápisníc iných inštitúcií a organizácií v obci – školy, spolky a iné. Bešeňová nemá šťastie a kronika z obdobia prvej republiky sa žiaľ nezachovala a nezachovala sa ani staršia školská kronika, ktorá bola v minulosti zničená.

Kronika - listPosledný záznam o obecnej kronike je z roku 1938 (nachádzala sa u správcu školy) pri odovzdávaní úradu novému starostovi obce. Zachovali sa však veľmi cenné zápisnice a spisový materiál bývalej Liptovskej župy a Slúžnovského úradu v Ružomberku, ktoré sú v správe Štátneho archívu v Bytči a Obvodného notárskeho úradu v Liptovskej Teplej, Školských inšpektorátov v Liptovskom Mikuláš a Ružomberku, Okresného úradu v Ružomberku, Miestneho národného výboru v Bešeňovej a ďalších inštitúcií v správe Štátneho archívu v Bytči, pobočky Liptovský Mikuláš. Množstvo archívnych dokumentov sa skrýva v Maďarsku, najmä v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. Ani v období rokov 1945-1990 sa kronika v obci neviedla. Existovala len pamätná kniha Zboru pre občianske záležitosti (ZPOZ).

Zo spomínaných dôvodov a po iniciovaní starostom obce Ing. Martinom Baranom som súhlasil, že kroniku napíšem dodatočne od prvej písomnej zmienky o obci až do roku 1990. Údaje na nasledujúcich stránkach sú vypisované z dostupných archívnych dokumentov, takže nie vždy sú ucelené a môžu tam niektoré menej dôležité udalosti chýbať. Snažil som sa však aj napriek tomu podať ucelený obraz o vývoji života v jednej malej liptovskej obci od stredoveku až po prah 21. storočia.


História

Chotár obce bol osídlený už v neolite a v bronzovej dobe, čo dokazuje hromadný nález bronzových predmetov ako aj popolnicové pohrebisko lužickej kultúry. Samotná obec vznikla v 13. storočí na Majetku Marcela, ktorému kráľ Belo IV. (1235-1270) daroval istý majetok, ktorý mu listinou potvrdil roku 1279 kráľ Ladislav IV. Tento kráľ v roku 1286 daroval Marcelovi ďalší majetok ležiaci medzi Váhom a Potokom. Vznikla tu osada, ktorá dostala názov podľa majiteľa - Marcelová.

KaštieľV roku 1347 kráľ Ľudovít I. oslobodil Gregora zvaného Bessenyo, grófa (comesa) Pečenehov a jeho bratov Mateja a Tomáša, ako aj Marcelovho syna Ondreja spod právomoci krajinských sudcov a zvlášť právomoci sudcov Liptovskej stolice. Týmto vlastne bývalých vojakov - rytierov povýšil do zemianskeho stavu. Gregor z Marcelovej zastával v tomto období funkciu grófa uhorských Pečenehov a pravdepodobne spolu s príbuznými patril k vojenskej družine Liptovského hradu. Pred Gregorom funkciu grófa uhorských Pečenehov od roku 1324 zastával palatín Filip Drugeth. Podľa funkcie dostal Gregor latinskú prezývku Bissenius (v slovenčine Bešeň), ktorú potom vo forme priezviska používali aj jeho potomkovia. Podľa tejto prezývky starší autori predpokladali, že predkovia Gregora patrili k Pečenehom, ktorí mali za úlohu strážiť severné hranice štátu.

V 16. storočí žili v Bešeňovej drobní zemania Mitoškovci, preto sa neskôr používal aj názov Mitošiny. Obyvatelia obce sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvo, pracovali v pálenici, neskôr v kameňolome, živili sa murárstvom i pltníctvom.


Diskusia Facebook, Twitter, Google alebo Disqus

Sledujte nás na facebooku