Ľubochňa a jej najdlhšia dolina na Slovensku

Už v samotnej obci je niekoľko zaujímavých miest. Prvým z nich je kostol sv. Cyrila a Metoda učupený na ľavom brehu riečky Ľubochnianky. V jeho vkusne upravenom okolí sú aj lavičky, kde sa dá posedieť, malá jaskynka so sochou Panny Márie, ale aj tzv. bylinková minizáhradka s liečivými rastlinami. Taktiež sa tu začína cca 8 km dlhý okruh náučného chodníka s 10 zastaveniami venovanými pozoruhodnostiam obce, jej histórii, ako aj okolitej prírode. 

Presúvajúc sa po tomto náučnom chodníku sa hneď na druhom zastavení dostaneme k malej vodnej elektrárni. Kedysi slúžila ako zdroj elektriny pre lesnú železničku, ktorú dnes pripomínajú už len tabule vo veľkom parku plnom zelene a stromov. Ako je aj na tabuli uvedené, po dohode je možné nahliadnuť do elektrárne aj zvnútra a nechať si poukazovať, ako to tam funguje a na čo slúži, aj keď tu už železnička nie je. Od elektrárne prejdeme k malej priehrade na Ľubochnianke, z ktorej prúdi voda kanálom práve k tejto elektrárni. 

Pomaly, ale isto sa dostávame k posledným domom a pred nami je výzva v podobe 20 kilometrovej doliny. Doprava sa odpája modrá značka vedúca do Ľubochnianskeho sedla, ale my pokračujeme mierne hore dolinou. Zanedlho sa dostávame na Vyšné Krátke. Potiaľto sa môžete vyviezť aj autom a doviezť si sem bicykel, kolieskové korčule, či kočík a prejsť sa kúsok po doline mimo všetkého ruchu. Ak odbočíte vpravo, dostanete sa k chate Lúčka, pri ktorej je aj lyžiarsky vlek a zaujímavá vyvieračka striekajúca vodu do výšky jedného metra (tiež vyzerá zaujímavo najmä v zime).

Ďalej to už závisí od fyzických a časových možností, kto to kam vytiahne :). Síce s povolením Lesnej správy sa dá dostať autom aj ďalej - celou dolinou totiž ide asfaltka, my pokračujeme ďalej na bicykli. Po cca 3 km sa doprava odpája zeleno značená cyklotrasa (pomerne náročná), ktorou sa dá prejsť až do Ružomberka - Černovej. O ďalšie 3 km sa nachádza Liečebno-výchovné sanatórium, pri ktorom sa nachádza odbočka turistickej značky na jeden z najkrajších vrcholov Turčianskeho hrebeňa Veľkej Fatry - Kľak. Ďalej míňame nejaké chaty, horárne, vdychujeme svieži vzduch a zachvíľu narazíme na odbočku žltej značky, ktorá vedie k Blatnému jazeru - jedinému prírodnému jazeru vo Veľkej Fatre a dá sa po nej vyjsť až na Smrekovicu. Toto jazero sa oplatí navštíviť najmä na jar, keď je v ňom najviac vody a brehy nie sú zarastené. Vtedy tých cca 30 minút ozaj stojí za to. 

Kto sa nedá zlákať ani touto odbočkou dostane sa až k horárni v Rakytove - najvyššie obývanej v doline. Málokto vie, že keď tu odbočí doľava, tak sa po lesnej ceste za necelých 15 minút dostane k malej búdke, ktorá ukrýva minerálny prameň Rakytovianku. Občerstvíme sa a vrátime sa späť na hlavnú dolinu. Otvára sa výhľad na Čierny Kameň, cesta začína byť čoraz strmšia, ale odmena stojí za to. 

Po chvíli sa dostávame na Vyšný tajch, ktorý je veľmi pekne obnovený a momentálne slúži ako protipožiarna nádrž. Pokiaľ je toto miesto vašim cieľom, môžete vytiahnuť klobásku a poopekať si v drevenom altánku s upraveným ohniskom a vychutnávať nádhernú scenériu pokojnej vodnej plochy s Čiernym Kameňom v pozadí. Tí zdatnejší turisti však môžu ešte kúsok potiahnuť k starému drevenému prístrešku, tzv. Močidlu, odkiaľ začínajú výstupy na hrebeň Veľkej Fatry - buď k prameňom pod Čiernym Kameňom alebo na Chatu pod Borišovom.